Veľmi obľúbenými druhmi sú krátkosrsté druhy morčiatok, u ktorých odpadá náročná starostlivosť dlhej a lesklej srsti. Vyšľachtilo sa niekoľko druhov, ktoré sa líšia sfarbením, typom srsti, vírmi ale aj celkovou formou. Ak si plánujete kúpiť svoje prvé morčiatko, krátkosrsté morča bude pre vás tým pravým. Je to láskavé a nenáročné zvieratko, ktoré vám prinesie veľa radosti.

Krátkosrsté druhy morčiat sa rozdeľujú do dvoch skupín, na hladkosrsté a morčatá so zvláštnou štruktúrou srsti.

Hladkosrsté druhy

Anglické hladké morča (obyčajné) – je to najrozšírenejší druh morčaťa, ktorého srsť je krátka, hladká, priliehavá a nemá žiadne víry, rozety ani dlhšiu srsť. Srsť je dlhá 2-3 cm a nevyžaduje si žiadnu starostlivosť.

Anglický crested – je veľmi podobný anglickému hladkému morčaťu. Má krátku, 3 cm dlhú priliehajúcu srsť, ktorá sa odlišuje u cresteda typickou rozetou (korunkou) na čele. Farba víru je rovnaká ako farba srsti na celom tele.

Americký crested – vyzerá takmer rovnako ako anglický crested. Jeho krátka priliehavá srsť nepresahuje 3 cm a na hlave má rozetu. Rozdiel je však v tom, že farba rozety u amerického cresteda je odlišná od farby srsti na tele morčaťa.

Rozetové morča – je typické tým, že jeho telo je posiate rozetami. Musí ich byť však minimálne osem. Dĺžka srsti je maximálne 3,5 cm. Rozety sú okrúhle, pravidelné a ich stred nie je väčší ako špendlíková hlavička.

Krátkosrsté druhy so špeciálnou srsťou

Anglický rex – na prvý pohľad vyzerá ako plyšový medvedík. Má krátku, do 3 cm dlhú srsť, ktorá je mäkká, krepovitá a súmerná. Na tele nie sú žiadne víry a srsť pôsobí dojmom pokazenej trvalej. Je to obľúbené plemeno.

Americký teddy – ak by ste chceli odlíšiť anglického rexa od amerického teddyho, museli by ste buď urobiť genetické testy alebo urobiť pokus s krížením. Ak si nie ste istý, či ide o teddyho alebo o rexa, skrížite ho s teddym. Ak budú mláďatá s typickou teddyovskou srsťou, vaše morča je teddy. Ak však budú mláďatá hladkosrsté anglické mláďatá, ide o anglického rexa. Teddy sa chová v dvoch formách- morča teddy s hrubou a tvrdou srsťou a morča s mäkkou plyšovou srsťou.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Cieľavedomým šľachtením sa vyvinuli rôzne druhy morských prasiatok, ktoré môžeme rozdeliť  podľa štruktúry srsti alebo aj podľa typu srsti na dlhosrsté, krátkosrsté a bezsrsté plemená. Okrem čistokrvných morčiatok, ktoré sa využívajú hlavne v registrovanom chove, mnohí chovatelia krížia rôzne plemená morčiat medzi sebou a tie sú chované hlavne pre radosť. Medzi najobľúbenejšie druhy dlhosrstých plemien morčiat patria tieto druhy:

Morčatá so splývajúcou srsťou

ŠELTIA – je to obľúbený druh morčiatok s krásnou dlhou a hebkou srsťou, ktorá môže narastať až do dĺžky 20 cm. Jej srsť nemá žiadne víry. Na hlave je kratšia, predlžovať sa začína za očami smerom k ušiam a odtiaľ je už po celom tele dlhá.

CORONET – tento druh morčaťa vznikol krížením šeltie a kresteda. Od šeltie sa líši rozetou- korunkou na hlave, má byť otvorená a stred má byť ako špendlíková hlavička.

PERUÁNEC – je typický krásnou 20 cm dlhou hebkou srsťou, ktorá je hustá a lesklá. Na hlave rastie nepravá rozeta tvoriaca s ďalšou, opačne stojacou srsťou ofinu nazvanú pony. V okolí zadku majú peruánske morčiatka dve rozety, z ktorých vyrastá srsť opačným smerom, no dlhšia srsť to zakrýva. Jeho srsť si vyžaduje veľa starostlivosti.

ANGORA – je krásne dlhosrsté morčiatko s množstvom roziet na srsti. Vďaka týmto rozetám pôsobí strapato keďže srsť rastie všetkými smermi. Na hlave má podobnú ofinku ako peruásnke morča. Zatiaľ je to ale neuznané plemeno.

Morčatá so špecifickou štruktúrou srsti

TEXEL – je to druh morčaťa, ktoré na svojom tele nemá žiadnu rozetu. Srsť sa točí v trsoch v špirálach, avšak po rozčesaní je srsť rovná až kým znovu nenavlhne a nestočí sa. Srsť na tvári je kratšia, avšak na tele môže dosahovať dĺžku až 20 cm.

MERINO – morčiatko merino má srsť v špirálach ako texel, líši sa však korunkou na hlave. Merino sa zvykne krížiť s texelom, koronetom a šeltiou.

ALPAKA – je veľmi podobný merinu a texelovi, pretože má srsť stočenú do špirál. Rozdiel je v tom, že mu srsť na hlave padá do očí a pri zadku má rozety, ktoré ale zakrýva dlhá srsť tak nie je vidieť, že srsť v tejto časti rastie opačným smerom.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Morča divé je prapredkom všetkých súčasných plemien morčiat. Radí sa do čeľade morčaťovitých (Caviidae) a je to hlodavec. V súčasnosti žije morča divé v Južnej Amerike v oblasti Ánd, najrozšírenejšie je v Peru, Bolívii a v severnej Argentíne. Rozšírené je nielen na trávnatých a krovinatých nížinách, ale žije dokonca vo výške 5000 m n. m. andských hôr. Indiáni ich chovali na mäso, kožušinu a ako spoločníkov pre deti už pred vyše 9000 rokmi. Morčatá chovali pri svojich príbytkoch vo vyhĺbených jamách alebo v ich domoch spolu s Indiánmi. Farebné variácie boli už vtedy, dokonca sa vyskytovali aj rozety. Avšak čierne morčatá prinášali nešťastie, preto ich Indiáni zabíjali už pri narodení.

Morčatá divé sú spoločenské zvieratá, žijú v rôzne veľkých skupinách, najčastejšie sa ich počet v jednej skupine pohybuje medzi 5 až 15 jedincov. Príbytky majú v podzemných opustených  norách iných zvierat alebo si vyhrabávajú diery v zemi. Z dier vychádzajú hlavne ráno, za súmraku a v noci aby sa tak vyhli dravcom. Sú výbornými skokanmi, v prípade nebezpečenstva dokážu vyskočiť až do 1 metrovej výšky! Medzi sebou sa dorozumievajú hvízdaním a v prípade nebezpečenstva unikajú do podzemných nôr.

Oproti domácim morčatám sú divé morčatá štíhlejšie a dlhšie. Vďaka tomu sú oveľa pohyblivejšie a rýchlejšie ako ich domáci príbuzní. Hlava je tiež štíhlejšia. Väčšina divých morčiat je buď tmavohnedá alebo čiernohnedá (aguti).

Vo voľnej prírode sa morčatá pária neustále, v každom ročnom období. Gravidita trvá priemerne 65 dní (62 – 70 dní), po ktorej samice porodia 1-5 mláďat. Tie sa rodia úplne vyvinuté, sú osrstené, vidia a v prípade nebezpečenstva dokážu ujsť. V troch dňoch života už prijímajú tuhú potravu, ale samice ich koja tri týždne. Morčatá sú pohlavne dospelé už v dvoch mesiacoch veku.

Divé morčatá sa živia prevažne rôznymi druhmi tráv, semien, bylín a rady obhryzujú vetvičky stromov čím si brúsia svoje zuby. Nepohrdnú ani ovocím, no vo voľnej prírode sú hlavným zdrojom obživy práve trávy.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Doma chované morské prasiatka vyzerajú inak ako ich predkovia, žijúci vo voľnej prírode. V porovnaní s divo žijúcou formou sú o niečo väčší, zavalitejší a ťažkopádnejší, ale aj farebne rôznorodejší. Morské prasiatka šľachtené podľa štandardov môžu byť náchylnejšie na zdravotné komplikácie.

Podľa farieb a typu srsti môžme vo všeobecnosti rozdeliť morčatá na:

• sfarbenie aguti – aguti je juhoamerický hlodavec, ktorého sfarbenie sa najviac podobá na pôvodné zafarbenie divo žijúcich predkov dnešného morčaťa. Od neho sa odvodzuje názov pre takto sfarbené morčatá,
• biele morčatá – ide o albinotickú formu morčaťa, s červenými očami,
• strakaté morčatá – zvieratá pri ktorých sa prejavila čiastočná strata pigmentu. Väčšinou ide o dvojfarebné morčatá, biela v kombinácii s inou farbou,
• trojfarebné morčatá – medzi chovateľmi najobľúbenejšia varianta. Ide o náhodne sa striedajúce farby, každé zviera je unikátne a originálne,
• coronet (korunkaté) – ide o pomenovanie pre zvieratá, ktoré majú na čele „korunku“ tvorenú špecificky zvírenou srsťou, smerujúcou do všetkých strán,
• rozetové morčatá – podobne ako korunkaté morčatá, rozetové majú na tele najmenej osem vírov (roziet). Najviac sa cení, ak ich majú rozmiestnené symetricky,
• kučeravé morčatá (texel) – tieto morčatá majú dlhú a vlnitú srsť, iba na hlave ju má krátku,
• dlhosrsté morčatá – zvieratá s dlhou srsťou bez vírov.  Jemná dlhá srsť mu visí do zadu alebo do bokov ako hriva,
• skinny morčatá – sú takmer bezsrsté alebo čiastočne bezsrsté. Je to pomerne mladá, nedávno vyšľachtená varianta.

Okrem štandardných, bežne chovaných variánt morčiat sú známe aj tzv. obrie „Cuy“ morčatá. Ide o variantu obrieho vzrastu, chovanú v krajine pôvodu prevažne na mäso. Dĺžka tela tohto druhu môže presiahnuť až 50 cm a vážiť cez 5 kg. Cuy morčatá sa vyskytujú aj v chovoch na Slovensku, nie sú však vhodné pre každého chovateľa, pretože sú veľmi plaché a nenechajú sa pohladiť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Tento druh morčaťa bol domestifikovaný v Južnej Amerike indiánmi, kde ho chovali ako domáce zviera na mäso. Jeho prienik do Európy nastal v 16. stor. Rovnakému účelu ho chovali aj v Taliansku počas II. svetovej vojny. Domovom voľne žijúcich populácií je Peru, južne od Brazílie, Venezuely, Kolumbie až po Argentínu. Vyskytujú sa v rôznych biotopoch, od saván, močarísk až po lesy a skalné sute v horách.

Aktívne sú v noci a za súmraku. Vyhrabávajú si vlastné nory, alebo využívajú diery po iných zvieratách. Môžu si tiež robiť plytké hniezda v trávnatej vegetácii. Morské prasiatko je relatívne hlučné, spoločenské a veľmi citlivé. Je ľahké ho skrotiť, vtedy sa stáva prítulné a rýchle sa prispôsobuje novému prostrediu. Pre chov v zajatí je to pre vyššie uvedené vlastnosti jedným z najvhodnejších zvierat. Keďže sú bylinožravce, nebývajú v zajatí problémy ani s ich výživou. Ak chce chovateľ zabezpečiť svoje zvieratá pred rôznymi ochoreniami, je nutné zaistiť im v kŕmnej dávke dostatočný príjem vitamínu C, ktorý si morča nedokáže syntetizovať.

Morské prasiatka patria do čeľade morčaťovitých (Caviidae) a radu hlodavcov (Rodentia). Ich príbuznými sú kapybara, činčila, nutria a dikobraz. Rod Cavia zahŕňa hlodavce o veľkosti tela do 35 cm. Ich telo býva zavalité a robustné, majú krátke končatiny – predné štvorprsté sú kratšie ako zadné trojprsté, chodidlá sú neosrstené. Chvost je krátky, nevyvinutý. Hlava je pomerne veľká, s malými, okrúhlymi ušnicami a veľkými očami. Srsť je hrubo štrukturovaná a dlhá. Samica má jeden pár mliečnych bradaviek. Morčatá sa rozmnožujú počas celého roka.

Hoci rod Cavia je reprezentovaný až šiestimi druhmi, na chov v zajatí sa odporúča iba morča peruánske.

Fotografia: © BigStockPhoto.com