Zabezpečte výbeh tak, aby morčiatka ochránil

Prvým krokom k bezpečnosti morských prasiatok je výber správneho miesta pre ich výbeh. Morské prasiatka sú citlivé na teplo a priame slnko. Uistite sa, že ich výbeh je umiestnený v tieni, najlepšie pod stromom alebo prístreškom. Výbeh musí byť dostatočne ohradený, aby zabránil úniku morských prasiatok a zároveň ich ochránil pred predátormi. Odporúča sa použiť pevné pletivo s malými okami siahajúce dostatočne hlboko do zeme.

Morské prasiatka potrebujú miesta, kde sa môžu schovať pred slnkom, dažďom alebo škodcami. Poskytnite im dostatok úkrytov, umiestnite do výbehu drevené búdky, tunely z kartónových krabíc alebo plastové domčeky. Tieto fyzické bariéry sú prvou ochranou, aby škodcovia morským prasiatkam neublížili.

Investujte do elektrického odpudzovača škodcov

Ideálne miesto pre výbeh alebo kvalitné klietky ako ochrana proti škodcom nestačia. Ak sa títo predátori dostanú k morčiatkam, môžu im nielen ublížiť, ale ich tiež nakaziť chorobami. Hrozbou pre prasiatka sú hlavne kuny, psy, mačky, hlodavce a krtkovia. Keďže ide o veľké množstvo škodcov, najúčinnejšie je použitie odpudzovačov. Odpudzovače škodcov sa dajú zakúpiť v rôznych podobách, ale najviac praktické a tiež účinné sú elektrické zariadenia. Tieto zariadenia využívajú nízkonapäťové elektrické impulzy a ultrazvukové vlny na odpudzovanie škodcov bez toho, aby ublížili morským prasiatkam alebo iným domácim zvieratám.

Ako fungujú elektrické odpudzovače škodcov

Niektoré odpudzovače vytvárajú okolo výbehu elektrické pole, ktoré pri kontakte so škodcom spôsobí nepríjemný, ale bezpečný elektrický šok. Šok škodcu odradí od vstupu do výbehu. Medzi najpredávanejšie patria ultrazvukové odpudzovače, ktoré je možné umiestniť aj do exteriéru. Vysielajú ultrazvukové vlny a signály. Ultrazvukové odpudzovače sú pre ľudí nepočuteľné, ale pre škodcov veľmi nepríjemné.

Elektrické plašiče škodcov sú humánnym spôsobom, ako odplašiť škodcov bez toho, aby im ublížili alebo ich zabili. Sú tiež bezpečné pre morské prasiatka a iné domáce zvieratá. Ultrazvukové odpudzovače sa ľahko inštalujú a obsluhujú. Stačí ich zapojiť do elektrickej siete alebo vložiť batérie a umiestniť ich v blízkosti výbehu.

fotografia: © shutterstock

Veľmi obľúbenými druhmi sú krátkosrsté druhy morčiatok, u ktorých odpadá náročná starostlivosť dlhej a lesklej srsti. Vyšľachtilo sa niekoľko druhov, ktoré sa líšia sfarbením, typom srsti, vírmi ale aj celkovou formou. Ak si plánujete kúpiť svoje prvé morčiatko, krátkosrsté morča bude pre vás tým pravým. Je to láskavé a nenáročné zvieratko, ktoré vám prinesie veľa radosti.

Krátkosrsté druhy morčiat sa rozdeľujú do dvoch skupín, na hladkosrsté a morčatá so zvláštnou štruktúrou srsti.

Hladkosrsté druhy

Anglické hladké morča (obyčajné) – je to najrozšírenejší druh morčaťa, ktorého srsť je krátka, hladká, priliehavá a nemá žiadne víry, rozety ani dlhšiu srsť. Srsť je dlhá 2-3 cm a nevyžaduje si žiadnu starostlivosť.

Anglický crested – je veľmi podobný anglickému hladkému morčaťu. Má krátku, 3 cm dlhú priliehajúcu srsť, ktorá sa odlišuje u cresteda typickou rozetou (korunkou) na čele. Farba víru je rovnaká ako farba srsti na celom tele.

Americký crested – vyzerá takmer rovnako ako anglický crested. Jeho krátka priliehavá srsť nepresahuje 3 cm a na hlave má rozetu. Rozdiel je však v tom, že farba rozety u amerického cresteda je odlišná od farby srsti na tele morčaťa.

Rozetové morča – je typické tým, že jeho telo je posiate rozetami. Musí ich byť však minimálne osem. Dĺžka srsti je maximálne 3,5 cm. Rozety sú okrúhle, pravidelné a ich stred nie je väčší ako špendlíková hlavička.

Krátkosrsté druhy so špeciálnou srsťou

Anglický rex – na prvý pohľad vyzerá ako plyšový medvedík. Má krátku, do 3 cm dlhú srsť, ktorá je mäkká, krepovitá a súmerná. Na tele nie sú žiadne víry a srsť pôsobí dojmom pokazenej trvalej. Je to obľúbené plemeno.

Americký teddy – ak by ste chceli odlíšiť anglického rexa od amerického teddyho, museli by ste buď urobiť genetické testy alebo urobiť pokus s krížením. Ak si nie ste istý, či ide o teddyho alebo o rexa, skrížite ho s teddym. Ak budú mláďatá s typickou teddyovskou srsťou, vaše morča je teddy. Ak však budú mláďatá hladkosrsté anglické mláďatá, ide o anglického rexa. Teddy sa chová v dvoch formách- morča teddy s hrubou a tvrdou srsťou a morča s mäkkou plyšovou srsťou.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Hlavne v intenzívnych chovoch zvierat, kde žili v extrémne malých životných priestoroch prinieslo zvieratám zbytočný stres a utrpenie. To sa momentálne mení a prehodnocujú sa a menia aj spôsoby chovu.

Morčatá pochádzajú z morčaťa divého, ktoré žije v Južnej Amerike dodnes. Jeho prirodzenými životnými podmienkami sú trávnaté nížiny, ale žije aj vo vysokých nadmorských výškach. Divé morčatá si v zemi vyhrabávajú podzemné nory, kde trávia veľkú časť dňa ukryté pred nepriateľmi. Preto sa aj vaše morča poteší vonkajšiemu výbehu, kde si bude môcť do sýtosti vyhrabávať nory, pásť sa a objavovať okolie. Veľmi potrebným vo výbehu je pre morča domček alebo búdka, kde by sa morča mohlo skryť pred dravými vtákmi, mačkami a inými zvieratami, tiež pred slnkom a dažďom. Samozrejmosťou by mala byť ohrada mierne pod úrovňou zeme aby sa morča nepodhrabalo a neutieklo, taktiež nesmie byť veľmi nízka keďže morča dokáže vyskočiť do výšky až 1 metra. Morčiatko chované vnútri i vonku potrebuje neustále čistú čerstvú vodu, seno a krmivo.

Chov morčiat v exteriéri je veľmi výhodný ako pre morča tak aj pre chovateľa. Pre morča je takýto chov prirodzenejší, sú spokojnejšie a aktívnejšie. Pre chovateľa je veľkým plusom ľahšia údržba, odpadá typický morčací pach v domácnosti, zvýšené upratovanie v okolí klietky a menej pískania. Nevýhodou môže byť nepriazeň počasia, počas zimy morčatá nesmú byť vonku a nie sú dostatočne chránené pred dravcami. To treba zohľadniť pri stavbe výbehu vonku. Pri klietkovom chove v exteriéri odpadá starosť ochrany pred dravcami, zvieratku ale musíte nájsť spoločníka keďže morčatá sú spoločenské zvieratá, ktoré vo voľnosti žijú vo veľkých skupinách 5 – 15 členov a medzi sebou komunikujú pískaním.

Pri zabezpečení všetkých požiadaviek bude vaše morča vo vonkajšom výbehu veľmi šťastné a spokojné.

Fotografia: © bigbtockphoto

Chov morčiat zvládnu aj menšie deti ak ich budete správne viesť k pravidelnej starostlivosti a čistotnosti. Morča nepúšťajte k úplne malým deťom, tieto deti ešte nemajú dostatočný cit pri dotyku a mohli by ľahko morčiatku ublížiť a vystresovať. Väčšie deti sú už opatrnejšie a morčiatko sa pre nich môže stať skvelým priateľom. Pri kúpe zvieratka zvážte dobre plemeno a nenechávajte výber na deťoch. Všeobecne platí, že dlhosrsté plemeno je náročnejšie na údržbu srsti. Potrebné je jeho denné česanie, rozpletanie uzlíkov a zastrihávať mu každých pár mesiacov srsť. Pre dieťa je vhodnejšie krátkosrsté plemeno, ktoré netreba česať, len kontrolovať srsť v okolí konečníka a odstraňovať prípadné zlepence trusu a srsti.

Odporúča sa pravidelne morčiatku skracovať pazúriky aby nepoškrabalo dieťa pri manipulácii. Pamätajte ale, že zviera je živý tvor, nie živá hračka pre dieťa. Má svoje potreby a nemá rado stres. Preto s ním dieťa musí narábať pokojne a jemne.

Dôležité je, aby sa dieťa naučilo pravidelnej starostlivosti o svojho kamaráta. Úlohou rodičov je dieťa naučiť starať sa o morča a sledovať, či naň dieťa nezabúda. Starostlivosťou o iného tvora sa dieťa učí zodpovednosti a pravidelnosti, čo je veľmi dobré počas výchovy. Každodenné kŕmenie, napájanie a čistenie klietky dieťa učí plniť si povinnosti. Odmenou mu bude láska a dôvera tak plachého zvieratka ako je morčiatko.

Úlohou rodiča je tiež sledovať zdravotný stav morčaťa. Deti si ich nie vždy všimnú, resp. upozornia na nich až keď môže byť neskoro. Tiež sú to práve rodičia, kto sa stará o morča v prípade výletov detí, choroby či dovolenky. V sumáre, morčiatko je veľmi vhodným spoločníkom pre deti kvôli jeho mierumilovnej povahe, avšak stále je potrebný aj rodičovský dozor keďže nejde o živú hračku ale o zvieratko.

Fotografia: © bigstockphoto

Cieľavedomým šľachtením sa vyvinuli rôzne druhy morských prasiatok, ktoré môžeme rozdeliť  podľa štruktúry srsti alebo aj podľa typu srsti na dlhosrsté, krátkosrsté a bezsrsté plemená. Okrem čistokrvných morčiatok, ktoré sa využívajú hlavne v registrovanom chove, mnohí chovatelia krížia rôzne plemená morčiat medzi sebou a tie sú chované hlavne pre radosť. Medzi najobľúbenejšie druhy dlhosrstých plemien morčiat patria tieto druhy:

Morčatá so splývajúcou srsťou

ŠELTIA – je to obľúbený druh morčiatok s krásnou dlhou a hebkou srsťou, ktorá môže narastať až do dĺžky 20 cm. Jej srsť nemá žiadne víry. Na hlave je kratšia, predlžovať sa začína za očami smerom k ušiam a odtiaľ je už po celom tele dlhá.

CORONET – tento druh morčaťa vznikol krížením šeltie a kresteda. Od šeltie sa líši rozetou- korunkou na hlave, má byť otvorená a stred má byť ako špendlíková hlavička.

PERUÁNEC – je typický krásnou 20 cm dlhou hebkou srsťou, ktorá je hustá a lesklá. Na hlave rastie nepravá rozeta tvoriaca s ďalšou, opačne stojacou srsťou ofinu nazvanú pony. V okolí zadku majú peruánske morčiatka dve rozety, z ktorých vyrastá srsť opačným smerom, no dlhšia srsť to zakrýva. Jeho srsť si vyžaduje veľa starostlivosti.

ANGORA – je krásne dlhosrsté morčiatko s množstvom roziet na srsti. Vďaka týmto rozetám pôsobí strapato keďže srsť rastie všetkými smermi. Na hlave má podobnú ofinku ako peruásnke morča. Zatiaľ je to ale neuznané plemeno.

Morčatá so špecifickou štruktúrou srsti

TEXEL – je to druh morčaťa, ktoré na svojom tele nemá žiadnu rozetu. Srsť sa točí v trsoch v špirálach, avšak po rozčesaní je srsť rovná až kým znovu nenavlhne a nestočí sa. Srsť na tvári je kratšia, avšak na tele môže dosahovať dĺžku až 20 cm.

MERINO – morčiatko merino má srsť v špirálach ako texel, líši sa však korunkou na hlave. Merino sa zvykne krížiť s texelom, koronetom a šeltiou.

ALPAKA – je veľmi podobný merinu a texelovi, pretože má srsť stočenú do špirál. Rozdiel je v tom, že mu srsť na hlave padá do očí a pri zadku má rozety, ktoré ale zakrýva dlhá srsť tak nie je vidieť, že srsť v tejto časti rastie opačným smerom.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Parazity

Sú veľkým strašiakom, no dajú sa ľahko liečiť. Nájsť v kožúšku vášho morčiatka môžete drobné parazity, roztoče či len ich trus, ktorý vyzerá ako čierny piesok. Nepokúšajte sa to liečiť sami, mnohé antiparazitárne prípravky určené psom sú toxické pre morčatá. A tiež bežne ľudia nevedia odhadnúť primeranú dávku pre drobné zvieratko. Morčiatko sa môže nakaziť kontaktom s inými zvieratami, kontaminovanými predmetmi ako napríklad roztočmi v podstielke alebo si prinesiete napadnuté morča pri kúpe zvieratka. Najčastejšie ide o napadnutie všenkami, roztočmi a často všami. Menej časté je napadnutie blchami a kliešťami. Po zbavení sa parazitov na koži a srsti zvieratka nezabudnite aj na vyčistenie miest, kde žije a pohybuje sa morča.

Svrab

Je veľmi častým parazitom kože u morčiat, nie je však viditeľný voľným okom ako je to u ostatných parazitov. Svrab žije v koži, živí sa ňou a pre napadnuté zviera je to veľmi nepríjemné ochorenie. Zviera sa neustále škrabe, vypadáva mu srsť, vytvárajú sa šupiny. Ak sa liečba začne v tomto štádiu, je veľmi dobre liečiteľná. Na rôzne druhy svrabu výborne zaberá liek ivermektín, ten ale v chovateľských potrebách nekúpite, zvieratku ho môže podať len veterinárny lekár. S predlžujúcou sa dobou napadnutia psa svrabom pribúdajú krvavé rany od škrabania, svrbenie je stále intenzívnejšie a koža sa poškodzuje. Pri liečbe je veľmi potrebné dostatočne vyčistiť aj priestor, v ktorom choré zviera žije.

Plesne

Plesne sú menej časté, ale nie sú príjemné pretože ich liečba trvá dlho a niektoré plesne sú zoonózy – sú prenosné na človeka. Plesne sú charakteristické vypadávaním srsti, často nachádzame na koži ohraničené okrúhle ložiská vypadanej srsti. Plesne majú rôzne príznaky, niektoré druhy spôsobujú silné svrbenie, pri iných nie je vôbec. Sú však liečiteľné.

Poslednou skupinou kožných chorôb sú choroby spôsobené chorobami vnútorných orgánov a hormonálne poruchy.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Jediným druhom zvieraťa, s ktorým býva spolužitie pokojné a vzájomne osožné je spolubývajúci trpaslíčí králik. Tieto dve zvieratká spolu veľmi dobre vychádzajú, po vybudovaní vzájomnej dôvery sa zvyknú spolu kŕmiť. Morčiatká tiež králikov využívajú aj ako ohrievač, rady sa na nich pritisnú a spia v ich tesnej blízkosti. Veľmi rady po králikoch aj lozia, často môžete v chovproduktoch vidieť morčiatko uvelebené na chrbte králika. Pri tvorbe takéhoto páru sa neodporúča samec králik a samica morčaťa keďže králik sa bude snažiť samicu nakryť. Z takéhoto párenia síce kvôli odlišnému počtu chromozómov nemôžu vzniknúť mláďatá, no pre morča je to stres. Pre morča je potrebné zabezpečiť vhodnú búdku (domček), do ktorej sa králik nedostane. V prípade vzájomného obťažovania, hryzenia či súbojov odlúčte zvieratká od seba. Morča môže žiť s králikom len v prípade, keď spolu vychádzajú bez problémov.

Čo sa týka chovu iných hlodavcov s morčiatkom, neodporúča sa to. Okrem králikov si morčiatká nerozumejú s inými hlodavcami. Hlavným problémom je rozdielny spôsob života. Zatiaľ čo škrečok je nočný samotár, morča je veľmi spoločenské a aktívne hlavne počas dňa. A ďalšie hlodavce ako myši a potkany by morča napádali, pričom morča sa brániť inak ako útekom nevie. Preto to radšej ani neskúšajte.

Pozor na mačku v spoločnej domácnosti s morčiatkom. Pre mačku bude morča vždy korisťou a bude sa ho snažiť uloviť. Ani v prípade, že spolu vyrastali od malička nemáte istotu, že sa u mačky neobjaví lovecký inštinkt keď zbadá morča utekať.

V niektorých prípadoch funguje spolužitie psa a morčaťa. Musí ísť však o veľmi pokojného a dobrého psa, ktorý vyrastal od šteňaťa spolu s morčiatkom. Avšak istotu nemáte nikdy, psovi nevysvetlíte že to nie je jeho korisť, ale dá sa to ľahšie zvládnuť ako v prípade s mačkou.

Spolužitie s inými druhmi zvierat radšej neskúšajte, môžete s veľkou pravdepodobnosťou ohroziť život vášho zvieratka!

Fotografia: © bigstockphoto

Rozhodli ste sa, že si kúpite morčiatko? Vybrali ste si už plemeno, farbu, vek a pohlavie. Nuž ostáva vám už len zvážiť výhody kúpy zvieratka z viacerých zdrojov. Dnes je omnoho väčšia ponuka nákupu i predaja ako tomu bolo v minulosti. S internetom sa zmenili aj možnosti nákupu. Vďaka nemu máte možnosť vybrať si to „pravé“ morča z naozaj širokej ponuky a pohodlia domova. Musíte si ale dať pozor, odkiaľ si morča kupujete a v akom je zdravotnom stave. Spôsob predchádzajúceho chovu je pre budúce zdravie veľmi dôležitý.

Pri kúpe zvieratka z  petshopu vo vašom okolí je výhodou rýchly a pohodlný nákup. Taktiež v skupine morčiat sa prejaví povaha morčiatka a vy máte možnosť pozorovať aj jeho zdravotný stav. Nevýhodou býva vyššia cena, petshopy zväčša predávajú len jedno či dve plemená morčiat a niekedy mávajú tieto morčiatka rôzne rany a vytrhanú srsť po vzájomných súbojoch. Pri kúpe máte právo prehliadnuť si celé morčiatko, prezrieť kožu, srsť, okolie konečníka. Ak má okolie konečníka zašpinené, môže ísť o ochorenie tráviaceho traktu, takéto morčiatko si radšej nekupujte.

Chovateľské burzy a výstavy sú obľúbenými akciami chovateľov aj milovníkov zvierat. Možno na nich kúpiť omnoho viac druhov morčiat než je bežné v chovproduktoch. Na takýchto burzách sú omnoho lepšie ceny a morčatá z rôznych chovov. Vyberie si tu naozaj každý. Zároveň má to tú výhodu, že pri kúpe morčiatka môžete požiadať o rady skúsených chovateľov. Nevýhodou môže byť väčšia vzdialenosť ak sa burza nekoná blízko vášho mesta. Na výstavy majú povolený vstup len zdravé zvieratá, preto je to bezpečnejší nákup než v petshopoch či cez internet.

S rozšírením internetu do takmer každej domácnosti sa rozšírili možnosti domácich chovateľov. Na rôznych bazároch, zooburzách, v inzerátoch si viete vybrať morčiatko z pohodlia vášho domova. Je to pohodlné, rýchle, no pre morčiatko musíte zväčša ísť osobne. Vždy je dobré vidieť, v akých podmienkach morča žilo a ako vyzerajú ostatné morčiatka, v akom sú stave. Je to podstatné keďže nikdy neviete, či náhodou nekupujete choré morča.

Mnoho chovateľov uprednostňuje nákup zvierat cez riadkovú inzerciu v miestnych novinách, na nástenkách, výveskách a podobne. Má to veľkú výhodu v tom, že za zvieratkom nemusíte cestovať, veľakrát máte možnosť vidieť, v akých podmienkach zvieratko žije a skúsený chovateľ vám môže poskytnúť cenné rady v chove. Avšak pozor, ak ste nikdy morča nechovali a nemáte žiadne skúsenosti, ľahko vás môžu oklamať a predať vám choré zvieratko. Je preto dobré vziať so sebou niekoho, komu dôverujete a má skúsenosti s chovom morčiat.

Pri kúpe morčiatka si vždy všímajte jeho zdravotný stav. Zvieratko má byť čulé, má sa zaujímať o prostredie, s chuťou žrať, piť a má mať formovaný trus. Prezrite morčiatku srsť. Zdravá srsť je bez šupín, čiernych bodiek či parazitov a morča sa neškrabe. Tiež prezrite uši, nesmú mať čierne nálepy ani byť krvavé od škriabania sa.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Aj doma chované morčatá, ktoré sú bez kontaktu s inými zvieratami môžu ochorieť. Cesty prenosu sú veľmi rôzne. Niekedy je spúšťačom ochorenia práve zanedbaná hygiena a stres zvieraťa. Tomu sa dá ľahko predísť pravidelným čistením miest, kde sa morča pohybuje a zbytočným nevystavovaním morčaťa stresovým situáciám.

Častými ochoreniami morčiat bývajú choroby kože spojené s napadnutím ektoparazitami. Švoly, vši, roztoče a svrab dráždia kožu, tá sa stáva svrbivá a zviera sa neustále škrabe. V dôsledku škrabania sa koža poškodzuje, vznikajú na nej ranky a srsť vypadáva. V prípade, že sa vaše morča nadmerne škrabe, je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára, ktorý určí správnu diagnózu a vaše zvieratko vylieči. Koža môže byť napadnutá aj plesňami, ktorými sa morča môže nakaziť cez infikovanú podstielku či seno. Liečba plesní je zdĺhavá, no nie nemožná. Pozor pri týchto ochoreniach kože, dbajte na zvýšenú hygienu po manipulácii s morčaťom.

Prerastené pazúriky bývajú problémom u tých zvierat, ktoré sa nepohybujú po tvrdých podložkách, kde by si ich prirodzene obrúsili. Veľmi prerastené pazúriky sa stáčajú do boku ako vývrtky alebo prerastajú do vankúšikov čo je veľmi bolestivé. Vyriešiť to je jednoduché, stačí pazúriky skrátiť napr. kliešťami na pazúry pre psy.

Ochorenia srdca nebývajú u morčiat časté. V zriedkavých prípadoch ide o ochorenie srdca v dôsledku stresu alebo prehriatia organizmu. V tomto prípade ihneď vyhľadajte veterinárneho lekára a morča zbytočne nestresujte.

Dýchacie problémy sú zase u morčiat časté. Nakaziť sa môžu širokou škálou bakteriálnych a vírusových ochorení. Nakaziť sa môžu dokonca aj od človeka. Pri ochorení dýchacích ciest je morča apatické, neprijíma potravu, kýchajú a majú horúčku. Typický je aj hnisavý výtok z nosa. Choré morča izolujte od ostatných morčiat a nezabudnite na dostatočnú hygienu po manipulácii s chorým zvieraťom.

Veľmi častými sú ochorenia tráviaceho traktu. Morčatá môžu trpieť zápalmi slinných žliaz, život ohrozujúcou tympániou (zdutie), pri ktorej odoberte morčaťu všetku potravu na 24 hodín a vyhľadajte veterinárneho lekára čo najskôr. Dôležitými patogénmi tráviaceho traktu sú rôzne bakteriálne infekcie (E. coli) a parazitárne infekcie. Z nich najčastejšie vyskytujúca sa je kokcidióza. Typickým príznakom je silná hnačka, niekedy spojená s hnačkou. Ďalším ochorením spôsobeným chybami v kŕmení je zápcha.

Z ostatných zdravotných problémov sa vyskytujú zápaly očí, uší, pohlavných a močových ciest, tie sú ale menej časté ako vyššie spomenuté ochorenia.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Morča divé je prapredkom všetkých súčasných plemien morčiat. Radí sa do čeľade morčaťovitých (Caviidae) a je to hlodavec. V súčasnosti žije morča divé v Južnej Amerike v oblasti Ánd, najrozšírenejšie je v Peru, Bolívii a v severnej Argentíne. Rozšírené je nielen na trávnatých a krovinatých nížinách, ale žije dokonca vo výške 5000 m n. m. andských hôr. Indiáni ich chovali na mäso, kožušinu a ako spoločníkov pre deti už pred vyše 9000 rokmi. Morčatá chovali pri svojich príbytkoch vo vyhĺbených jamách alebo v ich domoch spolu s Indiánmi. Farebné variácie boli už vtedy, dokonca sa vyskytovali aj rozety. Avšak čierne morčatá prinášali nešťastie, preto ich Indiáni zabíjali už pri narodení.

Morčatá divé sú spoločenské zvieratá, žijú v rôzne veľkých skupinách, najčastejšie sa ich počet v jednej skupine pohybuje medzi 5 až 15 jedincov. Príbytky majú v podzemných opustených  norách iných zvierat alebo si vyhrabávajú diery v zemi. Z dier vychádzajú hlavne ráno, za súmraku a v noci aby sa tak vyhli dravcom. Sú výbornými skokanmi, v prípade nebezpečenstva dokážu vyskočiť až do 1 metrovej výšky! Medzi sebou sa dorozumievajú hvízdaním a v prípade nebezpečenstva unikajú do podzemných nôr.

Oproti domácim morčatám sú divé morčatá štíhlejšie a dlhšie. Vďaka tomu sú oveľa pohyblivejšie a rýchlejšie ako ich domáci príbuzní. Hlava je tiež štíhlejšia. Väčšina divých morčiat je buď tmavohnedá alebo čiernohnedá (aguti).

Vo voľnej prírode sa morčatá pária neustále, v každom ročnom období. Gravidita trvá priemerne 65 dní (62 – 70 dní), po ktorej samice porodia 1-5 mláďat. Tie sa rodia úplne vyvinuté, sú osrstené, vidia a v prípade nebezpečenstva dokážu ujsť. V troch dňoch života už prijímajú tuhú potravu, ale samice ich koja tri týždne. Morčatá sú pohlavne dospelé už v dvoch mesiacoch veku.

Divé morčatá sa živia prevažne rôznymi druhmi tráv, semien, bylín a rady obhryzujú vetvičky stromov čím si brúsia svoje zuby. Nepohrdnú ani ovocím, no vo voľnej prírode sú hlavným zdrojom obživy práve trávy.

Fotografia: © BigStockPhoto.com